Milovaní Bohom, alebo základná zvesť kresťanstva o Bohu, ktorý nás miluje

Najdôležitejšia správa v našom živote znie:
BOH ŤA MILUJE !!!
Tak, ako pri skončení vojny ľudia namiesto veľkých rečí kričia od radosti na uliciach to hlavné: „Mier! Mier!“; rovnako Pavol apoštol, keď píše svoj list do Ríma, hneď na začiatku kričí túto úžasnú správu: „Vám všetkým v Ríme, ktorí ste Bohom milovaní a povolaní k svätosti…“ (Rim 1,7). Je to úžasná správa: Svätý Boh, nekonečne Čistý a žiarivo Krásny nás miluje a volá k rovnakej Moci, Čistote a Kráse, akú vlastní len On Sám!!!
Výraz „Božia láska“ sa v Písme svätom objavuje v dvoch významoch: jednak je to láska, ktorou človek miluje Boha, jednak láska, ktorou Boh miluje človeka. Aristoteles (grécky filozof) tvrdil, že „boh hýbe svetom preto, lebo je milovaný.“ Možno aj pod jeho vplyvom (hojne z neho čerpali kresťanskí teológovia, napr. aj Tomáš Akvinský) sa poväčšine zdôrazňovalo „prikázanie lásky k Bohu.“
Písmo ale ide opačný smerom. Božie Slovo vraví, že nie my sme prví milovali Boha, ale Boh prvý miloval nás (1 Jn 4,10)! Boh miluje svet a stvorenie a stvoril ho z lásky. A sme to naopak my sami, ktorí sme schopní milovať a povzniesť sa k Bohu len preto, že sme milovaní a vznášame sa na krídlach Božej Lásky, ktorá nás nesie, zahaľuje a obklopuje zo všetkých strán, ako vraví aj Ján apoštol: „Milujeme, pretože Boh prvý miloval nás,“ (1 Jn 4,19).
Náš duch je uspôsobený tak, že naň musí nová myšlienka pôsobiť dosť dlho a hlboko, aby sa doň skutočne vtlačila. A preto, hoci sme už všetci často počuli o tom, že nás Boh miluje, málokedy - alebo možno aj nikdy - sme si uvedomili celú hĺbku a výšku tejto lásky a do hĺbky srdca precítili skutočnosť, že Boh nás naozaj MILUJE! Tieto slová sa o nás spravidla iba „obtreli“. Zasiahli náš rozum a našu pamäť a my sme prikývli a povedali: „Veď hej, to už poznám, už som to počul…“ Ale je potrebné, aby zasiahli aj naše vnútro, naše srdce, aby sme do hĺbky prežili túto fascinujúcu skutočnosť: „Boh ma MILUJE!“
Musíme sa preto vystaviť skutočnosti Božej Lásky a nechať ju na nás pôsobiť dostatočne dlho. Celkom tak, ako keď sa opaľujeme: letmý dotyk slnka nezmení farbu našej pokožky na peknú hnedú, ale ak necháme slnko pôsobiť niekoľko hodín, niekoľko dní, nehybne na pláži, vystavení naplno jeho lúčom - výsledok sa dostaví! Nechajme sa aj my „opaľovať“ pod slnkom Božej Lásky. Teraz, hneď! Pretože Božia lásky je to najdôležitejšie, čo o Bohu musíme vedieť. Známy teológ Kierkegaard hovorí: „Nie je dôležité vedieť, či Boh existuje; dôležité je vedieť, či je Láska!“
Pri tomto diele nám bude najlepším sprievodcom práve Božie slovo. Sv. Augustín vraví: „Celá Biblia len rozpráva o Božej Láske!“ Božia Lásky je odpoveďou na všetky otázniky Biblie: prečo Boh stvoril svet, prečo sa Syn stal človekom, prečo kríž: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život,“ (Jn 3, 16). Ježiš sám je stelesnením Božej Lásky a ohlasovanie Božej Lásky je ústredným motívom Jeho radostnej zvesti: „Otec sám vás miluje!“ (Jn 16,27). Všetko, čo Boh koná a hovorí - dokonca i „hnev Boží“ - nie je nič iné, než LÁSKA!
Nechajme sa teda sprevádzať Bibliou a poďme na objavnú cestu za Božou Láskou!
ÚLOHY:
1.)    Vyhľadajte a prečítajte si v Biblii nasledujúce miesta:
Ozeáš 11,1-4.8-9; Izaiáš 49,15; 66,13; Materská láska, nežnosť a vernosť Boha porov. 2 Timotejovi 2,13;
Jeremiáš 31,20; Hebrejom 12,6-7; Žalm 18,2-3; Otcovská láska a opora, ktorou je Boh.
Manželská láska Boha: Jeremiáš 2,2 - prvotné okúzlenie; Izaiáš 62,5 - plnosť radosti v deň svadby; Ozeáš 2,4 a nasl. - dráma nevernosti a rozdelenia; Ozeáš 2,16; Izaiáš 54,7; - obnovenie zväzku a plnosť nádeje;
Žiarlivá láska: Exodus 20,5; Deuteronómium 4,24; Ezechiel 8,3-5; - strach Boha o človeka, ktorého môže niečo iné odlákať a odlúčiť od Boha!
1 Jánov list 4,10.19; Ján 16,27; 3,16;
2.)    Spoločne sa porozprávajte o tom, čo ste sa dozvedeli o Božej Láske:
- Božia Láska v Biblii
- Prejavy Božej lásky v mojom živote (svedectvá)
3)    Meditácia:
„Zavrite oči a pohodlne sa usaďte… predstavte si Boha… nekonečného… presahujúceho celý vesmír… hviezdy sú pre neho ako hračky… predstavme si seba pred Bohom: sme ako nepatrný prach, mikroskopická bodka, sme nič… a predsa ma tento nekonečne mocný Boh miluje!… kvôli mne sa stáva rovnakým nepatrným práškom - človekom… tento Mocný Boh pre mňa zomiera… bez jediného slova výčitky… je mnou úplne „posadnutý“… myslí len na mňa… je neustále pri mne… prežíva v sebe celý môj život… každú radosť… každú bolesť… rovnako, ako ja sám… ba azda viac a hlbšie, než ja sám… z celej hĺbky svojej bytosti túži, aby som sa premenil z nepatrného prachu na bytosť podobnú Jemu… nekonečne krásnu… čistú… nepoškvrnenú… žiariacu… nestrpí, aby sa ma dotklo čo i najmenšie zlo… nesie ma vo svojom náručí… láska ma… rozvíja ako záhradník nesmierne vzácny a krehký kvet… tento Mocný Boh mi slúži… umýva moje nohy… kŕmi ma vlastným Telom a vlastnou Krvou… zomiera namiesto mňa… sníva o mne… o okamihu, keď ma vovedie do svojho Nebeského Chrámu a posadí na svoj Trón… a s nekonečnou bolesťou plače a trpí, keď vidí, ako sa mu vzpieram, vzďaľujem, zomieram v hriechu… Miluje ma… ako otec… ako matka… ako manžel… láskou mocnou ako smrť… Miluje… vystavme sa tejto láske… otvorme jej svoje srdce… (dlhšia pauza) … skúsme Bohu niečo povedať… odpovedať na Jeho lásku… teraz, hneď!“ (ticho a mlčanie)

2012 © Gréckokatolícka cirkev, farnosť Bardejov - mesto | Webpage vytvoril Kyber System | Podpora TYPO3