Oznamy

Ukáž viac

Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval. (Tropár Nedele Paschy)

Pomazanie chorých

Nový zákon predstavuje Krista ako uzdravovateľa z mnohých chorôb. Ježiš neoznačuje chorobu ako odplatu za zlo, má s chorými súcit a jeho sila víťazí nad chorobou. V Markovom evanjeliu 6,13 máme naznačenú zmienku o pomazaní chorých: „Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.“ Najobšírnejšie dosvedčuje pomazanie chorých Jakubov list 5,14-16, ktorý dosvedčuje, že táto služba bola už v prvotnej Cirkvi inštitucionalizovaná. Olej sa tu chápe ako vonkajší znak, ktorý podporuje uzdravujúce slová. Účinky pomazania sú: úľava v utrpení, duchovná posila, uzdravenie a odpustenie hriechov.

Na základe CCEO sa odporúča udeľovať pomazanie chorým vždy, keď ťažko ochoreli (kán. 738). Veriaci v Krista, postihnutí vážnou chorobou a skrúšení srdcom tak dostávajú milosť, ktorou sa posilnení nádejou večnej odmeny a oslobodení od hriechov pripravujú k náprave života a sú napomáhaní k prekonaniu choroby, alebo jej trpezlivému znášaniu. Toto udeľovanie je vyhradené len kňazom (kán. 739).

Podľa Svätého Písma, má sviatosť pomazania chorých, či sviatosť pomazania olejom, Bohom ustanovený charakter. Evanjelista Marek podáva svedectvo o poslaní apoštolov: „Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali“ (Mk 6,12-13). Takisto v liste apoštola Jakuba je uvedený poriadok tejto sviatosti a aj samotné podmienky vysluhovania: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu“ (Jak 5,14-15). V týchto evanjeliových textoch a vo vyššie spomínanej časti listu Jakubovho listu je základ vypracovania sviatostného obradu pomazania chorých. Modlitba viery a pomazanie olejom v mene Ježiša Krista vytvorili základnú štruktúru pre sviatosť pomazania chorých. Jej blahodárnymi účinkami bolo odpustenie hriechov, fyzické uzdravenie a posilnenie ducha chorého človeka.

Sviatosť pomazania chorých:

  • je určená pre chorých a nie zomierajúcich, a má sa udeľovať v priebehu choroby a nie na konci života.
  • má dopomôcť k úplnej spáse, a nie len k zdraviu človeka.
  • je sviatosťou viery a nie praktizovaním určitej mágie.
  • je sviatosťou celého cirkevného spoločenstva, nielen jednotlivca, ktorý je chorobou postihnutý.

Prijímateľom sviatosti nie je iba človek nachádzajúci sa v posledných chvíľach svojho pozemského života, ale človek, ktorý začína byť pre chorobu, alebo starobu v nebezpečenstve smrti (porov. KKC 1514). Ak chorý, ktorý prijal pomazanie opäť nadobudne zdravie, v prípade ďalšej ťažkej choroby znova môže prijať túto sviatosť. Počas tej istej choroby možno sviatosť zopakovať, v prípade, že sa choroba zhorší. Je vhodné prijať sviatosť pred ťažkou operáciou. To isté platí o starých ľuďoch, keď sa ich slabosť stupňuje (porov. KKC 1515).

2012 © Gréckokatolícka cirkev, farnosť Bardejov - mesto | Webpage vytvoril Kyber System | Podpora TYPO3