Oznamy
23.12.2024Vianočný koncert
27.11.2024Cesta do Betlehema - Anastasis
21.11.2024Cesta k sebe
Ukáž viacTrpezlivosť
"Buďte teda, bratia, trpezliví až do Pánovho príchodu. Pozrite: aj roľník čakána na vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane včasný i neskorý dážď. Buďte aj vy trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa približuje." (List Jakubov 5,7-8)
História gréckokatolíckej farnosti v Bardejove
Gréckokatolíci žijú už po stáročia aj v meste Bardejov. Na cintoríne sv. Michala stál drevený gréckokatolícky kostol, ktorý sa stal obeťou požiaru. Prvým kaplánom rešovskej a bardejovskej farnosti, s bytom v Bardejove, sa stal kaplán z Prešova Jozef Hanuľa a to dňa 12. marca 1899. Všetkých gréckokatolíckych veriacich mal v samom Bardejove len niekoľko desiatok.
Budovanie kostola a fary sa začalo dňa 8. mája 1901. Fara bola dobudovaná ešte v ten rok a kostol bol síce pokrytý, ale len v roku 1903 na jar dohotovený. Pri budovaní, dňa 19. septembra 1901, piati robotníci spadli tak nešťastne z lešenia, ktoré sa pod nimi prelomilo, že všetci boli odnesení do nemocnice a jeden z nich aj zomrel. Dohotovenie kostola roku 1902 znemožnil požiar, ktorému padla za obeť tretina mesta.
Cirkevná vrchnosť, rozhodnutím zo dňa 26. februára 1902, kaplánstvo zamenila v definitívnu samostatnú farnosť. Podľa popisu celkový počet pridelených veriacich k tejto samostatnej cirkvi činil v tento čas 724 duší. K nej boli pridelené okrem Bardejova: Bardejovská Nová Vec, Hervartov, Dlhá Lúka, Kľušov, Kobyly, Bardejovský Michaľov, Richvald, Mokroluh, Šiba a Bardejovská Zábava. V samom Bardejove mala cirkev 658 veriacich podľa popisu z roku 1930. Stavba kostola a fary stála 38 434,79 korún. Posviacka kostola bola dňa 11. októbra 1903 a vykonal ju prešovský biskup János Vályi. Hmatateľnou spomienkou na tento akt je pamätná tabuľa, ktorá je osadená na priečelí starého ,,choruša“. Ako nám prezrádza jej maďarský text, chrám mal aj troch pozemských patrónov – ktitorov, a to grófa Dénesa Andrássyho s manželkou ( bol príslušníkom jedného z najbohatších a najvplyvnejších šľachtických rodov v Uhorsku ) a Francisku Habraneczovú (pravdepodobne z Bardejova), o ktorej však nič bližšie nevieme.
Ako sme už spomínali, prvým správcom farnosti sa stal dovtedajší kaplán o. Jozef Hanuľa, ktorý si však svoje prvé správcovské miesto dlho neužil, pretože v roku 1904 bol vyslaní do USA. V zámorí najprv pôsobil vo farnosti Allegheny v Pennsylvánii a od roku 1914, až do svojej smrti v roku 1962, vo farnosti sv. Ducha v Clevelande v Ohiu. Naši krajania si ho pamätajú ako veľmi aktívneho a všestranného kňaza, ktorý nikdy nezabudol na svojich rodákov v ,,starom kraji“. Za svoju obetavú duchovnú a národnobuditeľskú činnosť ho možno plným právom nazvať ,,americkým Duchnovičom“. Po odchode o. Hanuľu, farnosť nakrátko dočasne zastupoval ( dz ) o. Alexander Čisárik. Do Ameriky potom odišli aj ďalší dvaja oficiálni správcovia farnosti o. Gabriel Marťak a o. Sigizmund Brinský. Na čele farnosti ďalej stáli: o. Emanuel Bihári, o. Alojz Kendrovský, o. Vasiľ Hopko ( dz ) a o. Július Vislocký, ktorý pôsobil do roku 1950 až 1968 kvôli zákazu gréckokatolíckej cirkvi bol umŕtvený aj život bardejovskej gréckokatolíckej farnosti. Od roku 1968 farnosť postupne viedli: o. Mikuláš Gladyš, Štefan Simko, Ladislav Labanič ( dz ), Mikuláš Rojkovič, Pavol Chanáth, Peter Rusnák ( neskorší bratislavský biskup ) a Peter Tirpák ( dz ). V júni 1997 bola z farnosti vyčlenená nová gréckokatolícka farnosť Bardejov – Vinbarg, pod ktorú jurisdikčné patria nielen veriaci z Vinbargu, ale aj celá – od Tople ľavobrežná časť mesta, Dlhá Lúka a Bardejovská Nová Ves. Na jej čele bol od počiatku o. Peter Cap a teraz je správcom farnosti o. Florián Potočňák. Od augusta 2003 je správcom farnosti Bardejov – mesto o. Jozef Zorvan, ktorý je zároveň aj okresným dekanom bardejovského dekanátu. V súčasnosti je protopresbyterom bardejovského dekanátu o. Ján Hromo.
